Bezplienková komunikačná metóda v praxi
(poradkyňa Katka Vallová)
Predpokladám, že keď niekto počuje o bezplienkovaní prvýkrát, predstaví si, ako mamička 24 hodín 7 dní v týždni nerobí nič iné, len pozoruje svoje dieťa kedy ciká alebo kaká. Ja som si to tak prestavila, a poťukala si prstom na čelo - kto TOTO môže robiť???
Ale keďže sme látkovali a syn postupne od necelých troch mesiacov začal kakať vždy pri rannom dojčení, chcela som s tým niečo robiť. Nechcelo sa mi zapierať pokakané plienky, aj keď väčšinu praženičky zachytila papierová separačka. Najprv ma napadla spásonosná myšlienka - v noci ho prebalím do jednorazovky, a ráno ju pokakanú vyhodím. Super nápad, žiadna pracnosť. Ale syn ma uviedol späť do reality - namiesto trošku okakanej plienky som zapierala pokakané bodyčko a nohavice, a umývala malému nohy a zadok. Jednorazovka jeho náklad nezvládla, a pretiekla pri nôžke poprípade na chrbáte. Tadeto cesta neviedla.
Začala som sa teda zaujímať o Bezplienkovú komunikačnú metódu. Najprv som nazbierala teoretické rady a objednala som čínsky nočník. Potom som musela presvedčiť manžela - nepáčilo sa mu totiž, že by som mala malého v strede jedenia odstaviť od mliečka a dať ho vykakať. Skontaktovala som sa s laktačnou poradkyňou, ktorá mi tento môj postup "odsúhlasila" a tak som mala ďalší argument pre manžela, a mohla som ísť na to.
Bolo to celkom jednoduché. K posteli som si nachstala čínsky nočník. Keď sa ráno krpec zobudil, tak som ho nachystala - dala som mu dole nohavice a rozpola bodyčko. No a keď som pri dojčení videla, že sa chystá tlačiť, dala som mu dole aj plienku a šup nad nočník. Do ucha som mu šuškala "naše kakacie slovíčko". Zozačiatku to moc nechápal, tak som ho zabalila, a dodojčila som ho.
Trvalo mu asi týždeň, kým zistil, čo od neho chcem. Keď bol nad nočníkom, tak sa vykakal, a potom dojedol. Postupne sme sa prepracovali aj k tomu, čo bolo pre nás dvoch pohodlnejšie - najprv dojedol, počkal kým som ho vyzliekla a vykakal sa.
Prvýkrát sa vykakal do nočníka, keď mal presne 4 mesiace. Odvtedy sa počet pokakaných plienok znižoval. V období medzi prvým a druhým rokom sme mali možno 10 nehôd.
Časom som si zvykla dať mu možnosť urobiť čo treba pri každom prebalovaní. Podržala som ho nad nočníkom, len na chvílku. Našepkala som mu, čo môže urobiť, ak mu treba. Vždy si minimálne poprdkal. A potom šup naspäť do plienky.
Pri bezplienkovaní si treba uvedomiť hlavne to, že cieľ nieje mať dieťatko naozaj bez plienky - cieľ je ukázať mu, že plienka nieje záchod. Plienka je poistka na zachytenie nehody. Netreba sa hnevať, keď sa to nepodarí, ale treba sa tešiť z každého kakania alebo cikania mimo plienky. Bábätko sa to postupne naučí a postupne začne aj samo hlásiť svoje potreby.
Treba sa nachystať aj na prípadné bojkoty. My sme mali bojkot, keď krpec začal chodiť. Nemal čas vysedávať na nočníku. V tom čase (koncom jari a celé leto) som ho asi 4 mesiace nosila kakať do záhrady. Po lete sa nakoniec nechal presvedčiť, a presunuli sme sa dovnútra.
Krpec je odmalička naučený na nočník. Nebojí sa záchoda (aj keď si vyberá, do ktorého sa vyciká, alebo či pôjdeme cikať inde), netrpí zápchou. Vie, na čo sa nočník používa. Od roka spáva doma cez deň bez plienky, vnoci buď ciká len v prvej polovici noci a do rána už je suchý, alebo ostane do rána suchý (a to ho cez noc raz dojčím a okrem toho je ešte raz-dvakrát hore).
No a ako teda odhadnúť, že bábätku treba?
Sú 4 základné možnosti:
- Časovanie - napríklad veľká väčšina ludí ide na WC hneď ráno po zobudení; Gastrokolický reflex - počas jedenia sa človeku začnú hýbať črevá, preto bábätká kakajú počas jedla alebo po jedle.
- Prejavy a signály bábätka - dieťatko sa môže špecificky hýbať, mrnčať, môže byť na ňom vidieť, že tlačí do plienky. Bábätko tiež môže prestať s vykonávanou činnosťou, môže sa pozrieť smerom dole, ako keby sa chcelo pozrieť ako ciká. Pre mnohé deti sú typické neprítomné pohľady počas vykonávania potreby.
- Navedenie bábätka - pomocou cikacieho alebo kakacieho slovíčka (básničky, zvuku), ktoré si bábätko spojí s danou činnosťou.
- Intuícia - silný pocit rodiča, že bábätku treba.
Viac informácií nájdete v knihe od Ingrid Bauer - Bez plenky
Späť na Články o plienkach >>>