My a látkové plienky

(poradkyňa Katka Vallová)

Keď som prvýkrát počula o látkových plienkach, predstavila som si kopu bielych štvorcových plienok, ich vyváranie a následné žehlenie. Takže prvá reakcia bola, že my určite budeme baliť do jednorazoviek, veď čo môže byť jednoduchšie? Prebaliť a vyhodiť. Bola som vtedy v 22 tt.

Druhýkrát som o nich už začala uvažovať trošku vážnejšie. Bolo to v januári 2009, v 33 tt. Niečo som si prečítala v časopise, niečo na internete, a urobila som prvú objednávku. Potom som objednala ešte pár ďalších a syn sa mohol narodiť.

V pôrodnici som mala jednorazovky. Postup bol jednoduchý, prebaliť a vyhodiť. Behom 6 dní som ich minula skoro 40, ale na cestu domov som už syna a zabalila do látkovky. Kým sme prišli domov, stihol ju aj pokrstiť.

Nasledovalo drsné obdobie. Plienok som mala asi 10 ks, takže ráno som začala baliť do látkových, keď sa minuli, prišli na rad jednorazovka a poštolky.

Začala som znova pátrať po nejakých ďalších plienkach, a behom dvoch mesiacov sme mali doma už väčšinu výbavy. Po kontrole kĺbov sme mohli látkovanie rozbehnúť naplno, keďže sme mali oficiálne dovolené nebaliť naširoko. Samozrejme, že som manžela musela prehovárať, lebo stále mal pochybnosti - jednorazovka a poštolky bola jeho obľúbená kombinácia.

Priznávam, že prvé týždne bol boj. Doma sme mali nového člena rodiny, o ktorého sa treba postarať. Kým sme si ako-tak zvykli ako naňho, na nočné vstávanie, kedy je hladný, ako ho prebaliť aby plienka (nielen látková, ale aj jednorázová) nepretiekla, kedy sa môžem najesť alebo osprchovať, a k tomu ešte neustále pranie všetkých našich aj jeho vecí, bolo to vyčerpávajúce. Ale dôležité bolo, že som to nevzdala. Postupne sme si našli systém, a asi od 2,5 mesiaca bol syn balený len do látkoviek. Prala som raz za tri dni, plienky som vyvešala a po uschnutí poukladala na prebaľovací pult na kôpky. To je celé. Aby som to uľahčila sebe aj manželovi, kôpky plienok boli rozdelené - na jednej boli vrchné nohavičky a štvorcové plienky, na druhej plienky na deň, na tretej nočné plienky a posledná kôpka boli plienky všetko v jednom. Manžela som inštruovala väčšinou podľa farby plienky.Teraz máme plienky uložené v šuflíkoch pod prebaľovacím pultom v tom istom poradí.

Ďalšia vec, ktorá mi nedala pokoja, bolo kakanie. Keď sa ustálilo, syn kakal vždy pri rannom dojčení. Asi v strede jedenia sa pustil a začal tlačiť. Rozmýšľala som, čo s tým a narazila som na Bezplienkovú komunikačnú metódu. Kúpila som si čínsky nočník a mohli sme ísť na to. Znovu trebalo presvedčiť manžela, že to chcem skúsiť - nepáčilo sa mu, že syn mal v strede jedenia prestať jesť. Ale skúsili sme, a úspech sa dostavil asi po týždni. Syn rýchlo pochopil, že chcem, aby sa do nočníka vykakal, a postupne si na to tak zvykol, že najprv sa najedol, počkal kým ho podržím nad nočníkom a až potom kakal. Bola som rada, uľahčilo mi to nielen prácu s plienkami, ale aj jeho zadoček nebol taký špinavý. Postupne sme skúšali aj cikanie, a občas vyšlo aj to. Samozrejme, že prišiel aj bojkot - keď začal chodiť, nemal čas vysedávať na nočníku. Trvalo to asi 3 mesiace - vrátili sme sa vtedy k čínskemu nočníku, nad ktorým som ho podržala, vždy sme pri tom niečo sledovali - najčastejšie sme pozerali von oknom do záhrady.

Ďalšia výzva boli pre mňa vlnené vrchné nohavičky. Bolo to pre mňa nepredstaviteľné - ako môže vlna neprepustiť vlhkosť... a treba to lanolínovať... Ale odhodlala som sa aj na to - asi 2 mesiace po tom, čo mi vlniaky ležali doma v skrini, syn mal vtedy skoro pol roka. Vlniaky sme používali najskôr cez deň, a naozaj - neprepúšťali a krásne vetrali. A lanolínovanie? Netrvá dlhšie ako 5 minút. Večer v horúcej vode rozpustím lanolínovú kúru, dolejem, aby bola vlažná a do roztoku namočím vlniaky. Ráno prepláchnem čistou vodou a dám vyschnúť. To je všetko.

Naťahovacie vlniaky Loveybums boli moja najlepšia investícia. Používali sme ich každú noc. Škoda, že som sa na to nedala skôr.

Samozrejme, látkoviek som sa nechcela vzdať ani na dovolenke. Prvýkrát sme išli do Chorvátska v auguste 2009, keď mal syn 5 mesiacov. Zbalila som látkovky, Miofresh a išli sme. Večer som vždy do vedra napustila horúcu vodu, prisypala Miofresh, nechala rozpustiť a do roztoku namočila plienky. Ráno som plienky vypláchala a vyvešala. To bolo celé. Samozrejme výsledok nebol taký, ako by boli plienky vyprané v práčke, ale na tých pár dní to stačilo.

Na jar 2010 sme boli v hoteli v Tatrách, tam som postupovala rovnako. A potom som si všimla, že hotel ponúka aj vypratie špinavej bielizne - mohla som si ušetriť robotu.

Tretia dovolenka bola, keď mal krpec 16 mesiacov, bol to týždeň na katamarane v Chorvátsku. Keďže na lodi nieje veľa miesta, zobrala som si na prvé 4 dni balík jednorazových vkladačiek Bum genius - Flip, a 3 jednorazové vkladačky od Gro baby. Posledné 3 dni sme už boli v látkovkách. Flipky sú len celulózovo - bambusový obdĺžnik, s maličkým obsahom gélu, aký sa nachádza v jednorazovkách. Do vrchných nohavičiek sa len položia, sú priedušné, a dajú sa v prípade potreby prehnúť a získať tak viac sacích vrstiev. Gro baby majú okolo nôh gumičku, takže je ovela menšia pravdepodobnosť že kakanie skončí mimo vkladačky, ale vonkajšia strana je nepremokavá - na leto by som ju už nezvolila. Takisto som dostala varovanie, nech jadro v žiadnom prípade nelepím do vrchných nohavičiek, lebo lepidlo mi tam môže ostať. Obidva druhy vkladačiek sú menšie než nohavičkové plienky, takže na ne treba aj menšie vrchné nohavičky.

No a teraz - keď nás čaká dovolenka, vždy pozerám, či k ubytovaniu ponúkajú aj možnosť prania.

Syn má dnes dva roky. V čom sme na tom inak, ako moje kamarátky, ktoré používajú jednorazovky? Syn je od malička zvyknutý na nočník. Vie na čo slúži, keď sme vonku a dám ho cikať, vie čo od neho chcem. Pokakané plienky prakticky nemáme. Sú dni, keď minieme 1 - 2 plienky. Väčšina našich nocí je od jeho 14 mesiacov suchá. Samozrejme, že to neznamená, že plienky odkladám do pivnice pre ďalšie bábo, keďže syn sa ešte sám na nočník nepýta, ale sme na dobrej ceste.

Nepoužívame krémy na zadoček, nemáme zapareniny. Nechodím domov z balíkmi plienok a potom ich každý deň nevynášam do smetí. Nepozerám, kde je aká akcia na jednorazovky. Keď je syn pocikaný, proste ho prebalím; neriešim, že je to len pol hodina, odkedy som ho zabalila. Nepotrebujem, aby bol v suchu - pre mňa je dôležité, aby bol v čistom.

Žijeme v 21. storočí, moderné látkové plienky sú funkčné a také krásne, že je ich škoda schovávať pod oblečením

 A čo dodať na záver? Ako raz povedala jedna moja kamarátka - Prírodu sme nezdedili po našich rodičoch, ale požičali sme si ju od našich detí. A ja som rada, že mojim pričinením im ju vrátim o niečo čistejšiu.