Najlepšie mamy nie sú len v Afrike

(poradkyňa Mirka Hašková)

Keď sa narodí bábätko, všetko je preň nové. Prichádza zo sveta, v ktorom je celkom obklopené mamou, do sveta plného nových zvukov, vôní, svetla a bez hraníc, ktoré pociťovalo v brušku. Dieťatko sa rodí celkom závislé od matky, prirodzene očakáva, že tak ako doteraz bude s ňou naďalej v tesnom spojení. Spokojné je, ak to tak je. Najlepšie sa toto očakávanie napĺňa pri dojčení, spaní v spoločnej posteli a nosení na tele matky.
Aby nosenie dieťaťka nebolo jedinou činnosťou, ktorú mama zvládne za celý deň, vynaliezaví ľudia si to zjednodušili uväzovaním dieťaťa do pruhu látky – šatky, alebo iné­ho nosiča. Dieťa v šatke/nosiči sa stáva súčasťou maminho sveta, zúčastňuje sa na rôznych činnostiach, ktoré mama robí, prispôsobuje sa rytmu jej života a života rodiny, do ktorej sa narodilo. Zároveň mu je všetko známe: prítomnosť mamy, jej vôňa, farba hlasu, rytmus jej chôdze a tlkotu jej srdca, aj tesné hranice, ktoré šatka okolo dieťatka vytvorí.

Novinka, či tradícia
V našich končinách ešte pred niekoľkými desaťročiami bolo na dedine celkom bežné, že deti sa nosili – väčšinou na chrbte v pruhu ľanové­ho či konopného plátna. Naše prababičky si to ešte pamätajú. Potom však prišla éra kolektivizácie, matky boli „oslobodené“ od materstva, aby mohli prispievať prácou k spoločnému socialistickému „blahu“, a deti „lepšie“ vychovávali „odborníci“ v jasliach. V neposlednom rade treba pripomenúť, že začiatkom 20. storočia sa rozšírili moderné kočíky. Dieťa v kočíku malo dosť životného priestoru a matku od nosenia tento výdobytok takpovediac oslobodil.
Nosenie zostalo bežným a nevyhnutným v krajinách tretieho sveta. V euroamerickej kultúre vnímavé mamy znovu objavili zmysel nosenia detí v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Na Slovensku sa k noseniu detí v šatke vraciame v posledných rokoch.

Prečo je dobré deti nosiť
Pretože je to dobré pre dieťa. Dieťa je v teple v tesnom kontakte s matkou v známom prostredí, cíti jasné hranice okolo vlastného tela. Mamina vôňa, hlas, tlkot jej srdca, chôdza, to všetko mu pripomína obdobie v brušku. Takto získava základný pocit bezpečia, ktorý je predpokladom na rozvoj sebadôvery a schopnosti osamostatniť sa. Nosené deti menej plačú a nosenie tiež pomáha prekonať takzvanú trojmesačnú koliku. Zvlášť dôležité je nosiť predčasne narodené deti, ktoré si tesný kontakt s mamou môžu aspoň takto predĺžiť. Vhodné množstvo podnetov pomáha aj rozvoju intelektu. Zároveň je dieťa chránené pred vonkajšími podnetmi. Kedykoľvek môže pred nimi uniknúť a schovať sa do bezpečia šatky. Správne nosenie pomáha dobrému vývoju bedrových kĺbov, ako aj zmyslu pre rovnováhu. U väčších detí nosenie v šatke pomáha tlmiť aj nadmernú aktivitu (viac o nepokojných deťoch v knihe Neklidné dítě od J. Prekopovej).
Nosenie je dobré aj pre mamu. Kontakt s dieťaťom jej umožňuje rýchlejšie reagovať na jeho potreby. Ako dieťa rastie, jeho váha postupne zaťažuje maminu chrbticu, spevňuje sa jej chrbtové svalstvo a pomáha jej po tehotenstve a pôrode dostať sa do formy. V neposlednom rade je nosenie veľmi praktické, takto možno zvládnuť schody, podchody aj cestovanie hromadnou dopravou. S dvoma voľnými rukami tiež možno vykonávať väčšinu domácich prác. Skrátka, keď je dieťa spokojné, spokojná je aj jeho mama.
Rodičia, ktorí sa pre nosenie rozhodujú, riešia rôzne otázky a prekonávajú obavy svoje aj svojho okolia.

Viazanie šatky nie je problém
Viazanie šatky, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, nie je zložité. Treba len prekonať obavu a vyskúšať niekoľko ráz uviazať základný úväz (kríž s kapsou). Cvičiť možno pokojne aj s veľkou bábikou. Rôzne úväzy sú vždy súčasťou príručky na používanie šatky a veľké množstvo tipov a návodov sa dá nájsť aj na internete.

Aby si dieťa nekrivilo chrbticu
Všeobecne platí, že ak je dieťa správne uviazané vo zvislej polohe, alebo v takzvanej kolíske, chrbtica bábätka bude správne podporená a môže sa dobre vyvíjať. Správne uvia­zané  dieťa nazvislo má nôžky naširoko, podsadený zadoček, kolienka vyššie ako zadoček, pričom s ním vytvárajú pomyselné písmeno M – je to akási „žabková poloha”. Dôležité je aj viazať súmerne tak, aby sa nezvážalo ani na jednu stranu. V takejto polohe má dieťa zaguľatenú chrbticu, po celej dĺžke podporenú šatkou, čo je jej prirodzená poloha. Malé bábätká, ktoré si ešte samy neudržia hlavičku, majú pruhom šatky podporenú aj tú. Dieťa je dobre uviazané, ak matka nemá potrebu ho navyše pridržiavať rukami.
Okrem šatky je vhodné nosiť deti aj v ergonomickom nosiči. Jednoduchšie sa používa a zabezpečuje dieťaťu správnu polohu s nôžkami naširoko ako v šatke. Oproti tomu v takzvanej klokanke dieťa doslova visí na lonovej kosti, pričom má úplne vystretú chrbticu, čo nie je vhodná poloha pre jej vývoj. Najhoršou verziou je nosenie tvárou vpred, keď sa navyše chrbtica dieťaťa prehýna o telo rodiča do opačnej polohy. Dieťa je tiež vystavené veľkému množstvu podnetov, pred ktorými nemá kam uniknúť, nevie ich spracovať a môže byť preto nepokojné. Klokanky sú tiež väčšinou nepohodlné aj pre nosiča, keďže obvykle celá váha zaťažuje plecia, na rozdiel od ergonomického nosiča, kde sa váha dieťaťa rozkladá rovnomerne na plecia a bedrá prostredníctvom bedrového pása.

Môjmu dieťatku sa to bude páčiť
Väčšina detí je v šatke veľmi spokojná. Niektoré deti si doslova vyberú svoj obľúbený úväz, ktorý potom preferujú. Vo všeobecnosti však platí, že ak sa rodič rozhodne nosiť, mal by zaujať jasný sebaistý postoj: „Budem ťa nosiť, pretože viem, že je to pre teba dobré.“ Neistý postoj rodiča dieťa vycíti a tiež ho zneistí. Samozrejme, nie je cieľom dieťa do nosenia nútiť, najlepšie je spočiatku viazať dieťa do šatky, keď je pokojné, aj mama je vyrovnaná, a bezprostredne po pevnom uviazaní poskytnúť dieťaťu rytmus – pohupovať sa na fitlopte alebo ísť na malú prechádzku. Vtedy dieťa novú situáciu najlepšie akceptuje.

Rozmaznám ho?
Dieťaťu nosením napĺňame základné potreby, čo rozhodne nemožno považovať za rozmaznávanie. Tešme sa tomu, pretože tu na zemi nič netrvá večne.

Čas „na rukách“
Prvý polrok života má dieťa najsilnejšiu potrebu byť blízko mamy, nosenie je v tom čase najintezívnejšie. Postupne už dieťaťu nestačí len jesť a spať, začína objavovať okolitý svet, aj svoje telo, potrebuje pohyb a hru na podložke, neskôr sa začne plaziť, štvornožkovať, chodiť a nosí sa čím ďalej tým menej. Až nakoniec zo šatky celkom vyrastie. Ukončenie nosenia je veľmi individuálne a záleží na dieťati aj mame.
Bábätká sa rodia s váhou niečo okolo 3,5 kg, ak mama nosí dieťa od narodenia, jej chrbtica si na pravidelný prírastok váhy zvyká a postupne sa spevňuje. Odporúča sa využívať úväzy, ktoré rozkladajú váhu na obe plecia rovnako, aby nevznikalo preťaženie na jednu stranu. Existujú aj úväzy na jedno plece, alebo aj nosiče, takzvané babyvaky, alebo ring-slingy, ktoré sa nosia priečne na jednom pleci. Ak takéto mame vyhovujú, je dobré striedať strany, aby nevzniklo nerovnaké zaťaženie chrbtice.

V objatí príbuzných
Dieťa môže nosiť aj otec, starí rodičia, súrodenci. V mnohých kultúrach to tak dokonca je, dieťa putuje v širokej rodine, čiže nosia ho aj iní členovia rodiny, nielen mama. V našich podmienkach je celkom prirodzené, že dieťatko najviac nosí jeho mama.